Úrady, papiere, pošta a ostatní kamaráti

Minule sme začali tým, že sme sa v Lausanne ocitli, tak trochu nepripravení, ale aby sme boli úprimní, na začiatku sme si to vôbec nemysleli. Veď keď sme sa rozhodli, že do toho spoločne ideme, začali sme hľadať informácie o tom ako to vo Švajčiarsku funguje aj o tom čo všetko potrebujeme za približne 3 mesiace, ktoré nám do sťahovania ostávali, vybaviť.

Základné informácie sme dostali od univerzity, niečo sme našli na internete a niečo sme mali od známych našich kamarátov.

Mysleli sme si, že je to slušný základ, veď vecí, ktoré bolo potrebné vybaviť bolo viac ako dosť a tak sme sa do toho pustili ešte v Prahe, no zistili sme, že väčšinu vecí jednoducho na diaľku nevybavíme.

Do francúzštiny sme si tak pred cestou nechali úradne preložiť naše dokumenty. Konkrétne naše rodné listy a sobášny list. Urobili sme to na poslednú chvíľu pred odchodom, ale jednoznačne to bol krok bez ktorého by sme sa tu nepohli. Fotky v pasovom formáte a na začiatok aj cestovné poistenie boli dobrou voľbou.

Cesta metrom

Ovečky medzi vinicami. Cestou na autobus sme stále počuli ich zvočeky.

Jasné, základom, keď už máte vybavenú prácu je nájsť si bývanie. A aj keď každodenný život vo Švajčiarsku je ako asi očakávate na dobrej úrovni, nájsť si na začiatku bývanie je v tejto krajine, kde štvrtinu populácie tvoria cudzinci, paradoxne veľmi, veľmi náročné. Potrebujete hneď niekoľko náležitostí, ktorých obstaranie sa niekedy podobá na príbeh z knihy „Hlava 22“ a my sme veľmi rýchlo prišli na to, že z Česka dlhodobé bývanie nenájdeme (to prečo je to tak a ako hľadanie bytu vyzerá si asi necháme nabudúce). A tak sme sa rozhodli na prvé 2 mesiace pre Airbnb. Bolo to mimo sezóny, cena bola na miestne pomery pomerne priaznivá a tak sme mali garzónku s terasou a so samostatným vchodom v rodinnom dome, navyše pár minút od pláže, ale teda, vo februári a marci. :D

Keď sme sa ubytovali, dohodli sme sa s našim ubytovateľom, ktorý bol veľmi milý (a jeho manželka bola Češka), že si na poštovú schránku môžeme vylepiť naše menovky.

Pôvodne sme si mysleli, že to potrebujeme hlavne kvôli tomu, aby sme si mohli objednať švajčiarske SIM-ky, lebo predsalen používať český či slovenský paušál v Švajčiarsku nie je úplne výhodné (čítaj: 0,50€/min a 5€/50MB dát) a zároveň sme potrebovali švajčiarske telefónne číslo na vybavenie ostatných vecí. Ak však nemáte mobil kompatibilný s e-SIM a nechcete predražený tarif od monopolných operátorov, SIMku vám z online obchodu pošlú poštou len na švajčiarsku adresu.

Menovky na schránke sú vo Švajčiarsku základ, lebo ako sme zistili, Švajčiari zjavne milujú svoju poštu a všetko, zdôrazňujeme VŠETKO, posielajú fyzickou poštou, kľudne aj to, čo predtým pošlú mailom alebo akékoľvek potvrdenie. Napríklad k založeniu účtu v banke sme dostali minimálne 5 samostatných listov (Tešíme sa a zakladáme vám účet, informácie o vašom účte, váš pin, vaša karta, vaše elektronické bankovníctvo - všetko pekne samostatne).

Naša terasa na ubytku.

Po príchode z predĺženeho víkendu nás v schránke čakalo toto (pošta chodí aj v sobotu :))

Spomínali sme, že cesta vlakom tu nie je najlacnejšia a tak vás asi neprekvapí, že v sobotu, deň po príchode, sme si ako prvé išli kúpiť polovičnú zľavu na cestovanie po Švajčiarsku, tzv. Half Fare Travelcard, ktorá stojí ročne 185CHF. Ďalším krokom bol mesačník na MHD v Lausanne, ktorý síce stojí 74 CHF, ale naše ubytko bolo zastávku za koncom zóny, tak sme si museli priplatiť aj za ďalšiu zónu, približne 30CHF. Čo vám budeme hovoriť, lítačka za 3 650 Kč na rok v Prahe je super!

Áno, naša karta bola v šoku a to sme ešte neboli ani na nákup v potravinách.

Poučení predošlou krátkou návštevou sme už vedeli, že obchody tu vieme rozdeliť do dvoch cenových kategórií: švajčiarske (Coop, Migros) a nemecké so švajčiarskym nádychom (Lidl, Denner, Aldi), vedeli sme aj to, ktoré budeme asi preferovať. Čo sme nevedeli a zistili asi o 17 je, že posledný obchod v Lausanne (ak nerátame večierky) sa v sobotu zatvára o 18. V nedeľu sú obchody zatvorené. Cez týždeň je štandardná otváracia doba +/- do 19.

Prvý nákup vo Švajčiarsku je však fajn v tom, že pri pohľade na ceny nemáte chuť nakúpiť toho veľa a aj keď na neho máte len 15 min je to v pohode, lebo na začiatku by ste sa na tie ceny aj tak nevydržali dlhšie pozerať.

Ceny za mäso niekedy vo februári. V lidli. A tie švajčiarske vlajky? Tých je všade veľa, lebo kto by kupoval niečo, čo nie je švajčiarske?

Mnohých to prekvapí, ale Švajčiarsko si potrpí na papiere a byrokracia bola slovom, ktoré z našich úst zaznievalo dosť často v nie úplne pozitívnom kontexte. Na dlhodobý pobyt (viac ako 90 dní) vo Švajčiarsku sme potrebovali tzv. permit. Môžete ho získať, ak tu máte prácu (vtedy o neho súčasne žiada váš zamestnávateľ aj vy), chcete prácu hľadať alebo o neho požiadať vrámci tzv. zjednotenia rodiny (teda pre manželov, manželky a deti ľudí pracujúcich vo Švajčiarsku).

Prvá z dôležitých administratívnych vecí, ktoré nás tu teda čakali bolo prihlásenie sa na miestnom úrade a tak sme sa tam v pondelok vybrali. Keďže sme bývali v obci pri Lausanne, na otázku či hovoria po anglicky padlo krásne dvojhlasné ,,Non." A tak mala Julka pred sebou prvú francúzsku výzvu: bez prekladača vysvetliť pani úradníčke, aké formuláre by sme potrebovali. Víťazoslávne sme potom išli s formulármi domov, vyplnili ich a poprosili ubytovateľa o potvrdenie, že tam bývame a kópiu jeho občianskeho preukazu.

Na ďalší deň sme išli opäť na úrad, zaplatili príslušný poplatok, priložili vyplnené papiere, doložili naše preložené dokumenty a čakali sme na povolenie na pobyt. Keďže na to nemajú žiadne lehoty, netušili sme ako dlho na neho budeme čakať. Do tej doby bolo jediné, čo sme mali, potvrdenie o tom, že sme sa na úrade zaregistrovali, ktoré nám prišlo mailom. O dva dni na to nám toto potvrdenie prišlo samozrejme aj do schránky.

Jediný problém bol v tom, že permit je niečo ako náš občiansky preukaz, kdekoľvek prídete - od banky, cez telefónneho operátora (ak chcete paušál) až po hľadanie bývania je to prvý doklad, ktorý od vás chcú.

Mať pláž neďaleko od domu bolo na útek od papierov super.

Švajčiarsko je síce krajina, ktorá po administratívnej stránke funguje dobre a aj keď občas musíte na niečo dlhšie počkať (kľudne aj pár mesiacov) alebo niečo dostanete z rôznych úradov 3x, nakoniec všetko vybavíte, to je taká zvláštna istota, ktorú sme tu nadobudli.

Nabudúce sa skúsime povenovať tomu ako vyzerá hľadanie dlhodobejšieho bývania vo Švajčiarsku, lebo to bolo niečo čo nás asi na začiatku prekvapilo asi najviac. A aby sme to niečím vyvážili, tak sa podelíme aj o naše zážitky z výletov, lebo bez tohto ventilu by sme sa asi prvé mesiace zrútili a dnes tu už neboli. :D

Náš prvý alpský výlet.

Evian (áno ten s tou vodou, ktorá je v našich obchodoch drahá) je hneď na druhej strane jazera a voda tam tečie z prameňov zadarmo. A bagety 4x lacnejšie ako vo Švajčiarsku. :D

Prakticky a stručne (pre tých, ktorí sa rozhodnú prísť do Švajčiarska na dlhšie):

• pred cestou si nechajte (úradne!) preložiť svoje rodné listy, prípadne sobášny list, ak nie sú vo FJ, NJ, TJ alebo AJ, ideálne do jazyka kantónu do ktorého sa chystáte, ďalšiu kópiu využijete asi tiež

• vezmite si so sebou aspoň 2-3 fotky vo formáte ako na pas

• po príchode budete potrebovať švajčiarske telefónne číslo, nám sa osvedčila DigitalRepublic, kde je za 10 CHF v ponuke neobmedzený internet, za ďalších 10CHF aj neobmedzené volania vo CH a prvý mesiac môžete mať zadarmo, ale možností je veľmi veľa

• ak plánujete cestovať verejnou dopravou vybavte si Swisspass, prípadne aj half fare travelcard a stiahnite si SBB aplikáciu, sú skvelými pomocníkmi pri cestovaní po celom Švajčiarsku

• ak tu plánujete byť dlhšie ako 90 dní musíte sa prihlásiť na miestnom úrade a požiadať o povolenie na pobyt (existujú rôzne druhy krátkodobého aj dlhodobého povolenia na pobyt), na prihlásenie sa máte 14 dní, ale mali by ste to stihnúť pred začiatkom vášho pracovného kontraktu

• po našej skúsenosti odporúčame si na začiatok nájsť dlhodobejšie (hoci len prechodné) bývanie aspoň na 2 mesiace a nie hotel na 2-3 týždne, uľahčí vám to vybavovanie a odoberie aspoň časť stresu

• od ubytovateľa si dopredu zistite či je ochotný poskytnúť miestnemu úradu potvrdenie o tom, že ste tam ubytovaní (spolu s kópiou OP) a či si môžete na schránku nalepiť (aj) svoje mená, pri dlhšom pobyte je fajn si zistiť aj to či budete mať k dispozícii práčku

• s potvrdením z miestneho úradu a pracovnou zmluvou si môžete vybaviť účet v banke (dajte si pozor na platobné karty, ktoré banka k účtu poskytuje, s mnohými sa nedá platiť na internete), okrem aplikácie od vašej banky sa vo Švajčiarsku na platenie veľmi často (na internete, v obchode aj medzi známymi) používa TWINT

• do 90 dní si musíte zariadiť zdravotné poistenie (tomu venujeme samostatný článok), zdravotné poistenie nehradí ani nezabezpečuje váš zamestnávateľ a aj keď si ho vybavíte po 80 dňoch, budete ho platiť aj spätne odo dňa, ktorý ste nahlásili ako dátum svojho príchodu do Švajčiarska