Ako sme sa zabývali v Lausanne

Nedávno sme zistili, že Švajčiarsko sa podľa najnovšieho prieskumu agentúry InterNation, ktorá ponúka informácie pre ľudí žijúcich v zahraničí, umiestnilo v kategórii „Ease of Settling In“ (Jednoduchosť usadenia sa) na 42. priečke z 52 sledovaných krajín. To prečo je to tak sme si vyskúšali na vlastnej koži. A tak sme sa rozhodli podeliť sa o to ako je to s bývaním vo Švajčiarsku a aké prekážky vás môžu stretnúť pri jeho hľadaní aj s Vami.

Hľadanie bývania

Ako sme spomínali, už keď sme boli v Prahe, skúšali sme hľadať nejaký podnájom v Lausanne a urobiť si prehľad o tom ako to tu funguje. Prišli sme však na to, že síce existuje viacero stránok a skupín na facebook-u, kde sa byty hľadajú, no pri všetkých bytoch sa organizujú aj prehliadky a o byty je vysoký záujem. Vedeli sme, že sa nám určite neoplatí ísť kvôli prehliadkam na otočku do Lausanne a tiež, že nám nikto byt nebude držať kým prídeme a tak sme si zabezpečili už spomínané Airbnb a hľadanie nechali na čas, keď sa presťahujeme.

Vlajka kantónu Vaud a švajčiarska vlajka v prístave malebnej dedinky St. Sulpice pri Lausanne na brehu Ženevského jazera (Lac Léman)

Niekoho možno napadne, že ak Peťo pracuje na univerzite, tak mu museli ponúknuť nejaké dočasné ubytovanie. Toto žiaľ nebol náš prípad. Jedinou výhodou, ktorú sme vďaka tomu mali bola možnosť prenájmu 1,5 izbového (2kk) bytu na novom internáte. Cena nevybaveného bytu však bola porovnateľná alebo vyššia ako komerčný nájom v meste a cena za vybavený byt bola ešte o necelých 300 frankov na mesiac vyššia. Internát bol síce v blízkosti univerzity a dobre vybavený, ale trochu sme sa obávali veľkého množstva susedov a tiež väčšieho hluku. Na stránkach „susednej“ univerzity EPFL sme zase našli návod, kde okrem iného pri hľadaní bývania odporúčali, že ak sa chystáte do Švajčiarska s rodinou, máte si najprv na pár mesiacov nájsť spolubývanie a až keď všetko vybavíte, máte nasťahovať rodinu. Nemôžeme samozrejme vylúčiť, že niektoré firmy či univerzity nejaké dočasné ubytovanie ponúkajú, no spoliehať sa na to rozhodne nedá.

A tak sa dostávame ku prehliadkam bytov. Na prvej prehliadke sme boli už deň po našom príchode, aj keď sme vedeli, že je to viac-menej len o tom, aby sme zistili ako to prebieha, lebo reálne nemáme šancu získať byt, ak ešte nemáme potrebné dokumenty. Po pár prehliadkach sme zistili, že väčšinu bytov vo Švajčiarsku prenajímajú agentúry a nie jednotlivci. Pri cene tunajších nehnuteľností je to asi pochopiteľné. Spravidla si prehliadky dohodnete so súčasným podnájomníkom (a dúfate, že hovorí aspoň trochu po anglicky). Následne, ak sa vám byt páči, vyplníte formulár a pošlete ho do agentúry. To neznie tak zle, problém bol však v tom, čo formulár obsahoval.

Vo formulári sa okrem základných informácií o vás pýtajú aj na vašu prácu, kontakt do práce, váš plat, počet detí, na vaše súčasné bývanie vrátanie kontaktu na ubytovateľa a dôvodu prečo sa chcete sťahovať, či máte domáce zvieratá, fajčíte a tak podobne. Na mnohé z vecí by sa vás pri tom v EÚ nemohli pýtať, lebo GDPR.

Formulár sme vplniť zvládli, kameňom úrazu boli pre nás prílohy ku žiadosti o byt. Tri posledné výplatné pásky, povolenie na pobyt, výpis o bezdlžnosti vo Švajčiarsku či poistenie zodpovednosti za škody sú veci, ktoré ako noví prisťahovalci nemáte šancu všetky predložiť asi najmenej 3 mesiace. Poistenie či potvrdenie o bezdlžnosti si viete vybaviť pomerne rýchlo, no tri posledné platy musíte obkecať pracovnou zmluvou a potvrdením o príjme z personálneho oddelenia, a to, z našej skúsenosti, väčšinou nestačí. Ak sa teda nechcete chváliť s vašim českým či slovenským platom s ktorým byt nedostanete. Vo Švajčiarsku totiž musíte preukázať taký plat, aby (ako hovorí ekonomické pravidlo) náklady na podnájom tvorili maximálne tretinu z čistého príjmu. To ale automaticky neznamená, že ak máte plat o dosť vyšší byt určite dostanete, môže to byť aj na príťaž. Na vydanie povolenia na pobyt nie sú žiadne lehoty, takže to kedy ho dostanete netušíte. Je jasné, že na jeden byt je obvykle väčšie množstvo záujemcov, z ktorých väčšina už dané papiere má. A okrem toho netušíte podľa čoho si agentúra nájomníkov vlastne vyberá. Jednoducho povedané, ako čerstvý zamestnanec švajčiarskej firmy alebo univerzity nemáte takmer šancu nájsť si bývanie hneď.

Počas tých týždňov hľadania sa u nás striedalo odhodlanie so zúfalstvom a hnevom na celý systém a jediné šťastie bolo, že sme tie fázy mali väčšinou na striedačku, nie obaja naraz. Po x žiadostiach o byt sme ku koncu posielali žiadosti s jedenástimi prílohami vrátane odporúčacieho listu od Peťovho šéfa až sa nám nakoniec ozvali agentúry z dvoch navštívených bytov a ponúkli nám podnájom. Náš dočasný ubytovateľ sa nás pri jednom stretnutí pýtal či sme už niečo našli, lebo mal telefonát z Zürichu. Agentúra očividne číslo nechcela zbytočne a zjavne sa na nás pýtala.

Bývame!

Vo výsledku nám hľadanie bývania zabralo viac ako 2 mesiace a vzhľadom na to, že sme to riešili neustále, po práci sme si stále dolaďovali rozvrh prehliadok alebo chýbajúce dokumenty a z väčšiny bytov sme nedostali odpoveď, tak sa nám to zdalo ako večnosť.

No začiatkom apríla sme sa vďaka Bohu mohli presťahovať do nášho podnájmu. Po podpise zmluvy sme si museli zriadiť špeciálne bankové konto na ktoré sme uhradili kauciu vo výške 3 mesačných nájmov. Aby o nás mali prehľad, museli sme sa odhlásiť na pôvodnom miestnom úrade, prehlásiť na nový miestny úrad a uhradiť poplatok. A kúpiť si gravírované menovky na dvere a na schránku (V cene asi ,,len“ 40 CHF, takže keď sa budeme sťahovať, vezmeme si ich so sebou!). Vraj všetci musia mať rovnaké. Ak vám to pripomína švajčiarsku precíznosť a pravidlá, asi nie ste ďaleko od pravdy, ale boli sme radi, že bývame. Dodatočne sme sa tiež dozvedeli, že ak chceme na schránke takú tú tabuľku s oznamom, že nevhadzujte reklamu, tak si to máme tiež objednať u agentúry, asi aby to bolo tiež v jednotnom štýle. Keďže sa nám nechcelo za takúto blbosť vyhadzovať ďalších 40 frankov a zjavne ani našim susedom, tak sme v tomto ohľade trochu improvizovali s klasickým papierom (prosím, nenabonzujte nás).

Samotné sťahovanie už bolo bez väčších komplikácií. Byty vo Švajčiarsku alebo teda aspoň tie, čo sme videli my sú väčšinou nevybavené (u nás to znamenalo, že nám zo stropu viseli len kábliky bez objímok a žiaroviek). Medzi menšie komplikácie zaraďujeme to, že Peťo nám po nasťahovaní sa do nového bytu musel chlieb a neskôr aj zemiaky narezať príborovým nožíkom, keďže nám nejak nedošlo, že nemáme nôž a obchody už boli zatvorené. Ďalšou zábavou bolo zháňanie a prevoz nábytku pričom sa nám podarilo pri ceste po gauč ísť 35 km/h v úseku s povolenou rýchlosťou 30 km/h, čo sme zistili asi o mesiac, keď sme dostali pokutu. Ale o tom a celkovo o šoférovaní vo Švajčiarsku chystá Peťo ďalší článok.

Do našej novo pečenej schránky nám slávnostne (okrem pokuty) približne po troch mesiacoch od začiatku vybavovania dorazili aj naše povolenia na pobyt. Ako poznamenala Julka, stali sme sa plnohodnotnými ľuďmi.

A ako plnohodnotní ľudia objavovali krásy Švajčiarska skúsime napísať nabudúce. :)

Za posledný rok sme sťahovanie absolovovali už po niekoľkýkrát, tak v balení sme už boli profíci.

Ešte že v ponuke carsharingových áut bolo aj combi alebo naša cesta za švajčiarskou pokutou. :D

Počas sťahovania apríl neostal nič dlžný svojej povesti

... ale jar nakoniec dorazila aj do Lausanne :)

Dodatok (19.9.2022): Podľa webu comparethemarket.com, na ktorý odkazuje portál Swissinfo, sú vo Švajčiarsku výdavky na bývanie na úrovni približne 28 % z čistého ročného príjmu domácnosti, zatiaľ čo v Česku je to približne 17 % a na Slovensku len 11 % z príjmov. Z toho je vidieť, že aj keď sú príjmy vyššie, Švajčiari z nich vynakladajú na bývanie neporovnateľne viac ako Česi a Slováci. Podľa prieskumu OECD sa zároveň Švajčiarsko radí medzi krajiny s najnižším počtom vlastníkov nehnuteľností spojených s bývaním a naopak má s 57% jeden z najvyšších podielov ľudí v podnájme. Z našej skúsenosti sa nám zdá, že náklady na bývanie nie sú v porovnaní s platmi vyššie ako v Prahe, ale je to len jedna skúsenosť, tak možno je to skreslené.

Prakticky a stručne pre tých, ktorí hľadajú bvanie vo Švajčiarsku (je to len na základe našej skúsenosti, môže sa to líšiť v závislosti od kantónu, ale aj od počtu záujemcov o byty/počtu bytov v ponuke v danom meste):

• Ak nechcete príliš stresovať a nemáte zabezpečené dlhodobé ubytovanie, zabezpečte si nejaké krátkodobé ubytovanie aspoň na 2 mesiace s možnosťou prijímať tam poštu a zaregistrovať sa na miestnom úrade

• Do žiadosti o byt priložte všetko, čo by Vám mohlo pomôcť ukázať, že ste dôveryhodní. - Zabezpečte si výpis o bezdlžnosti (dá sa oň požiadať aj online), výhodou môže byť aj poistenie domácnosti - Ak ešte nemáte povolenie na pobyt, priložte aspoň doklad, že ste oň požiadali. - Ak ešte nemáte posledné 3 výplatné pásky, skúste získať potvrdenie z personálneho oddelenia, prípadne priložte Vašu pracovnú zmluvu. Prípadne, ak máte možnosť nájsť švajčiarskeho garanta, ktorý sa za Vás zaručí je to veľká pomoc. - Môžete priložiť aj niečo na štýl motivačného listu, kde sa aspoň trochu predstavíte. Výhodou môže byť aj odporúčací list.

• Ak sa Vám z bytu neozvú dlhšiu dobu a máte oň záujem, skúste sa ozvať vy.

• Zistite si či Vaša banka poskytuje možnosť zriadenia špeciálneho účtu na kauciu (na jeho zriadenie budete potrebovať zmluvu na byt, v prípade, že ste na zmluve uvedení viacerí, konto sa bude otvárať spoločne pre všetkých a musíte prísť osobne (alebo aspoň tak to bolo u našej banky)