Máme za sebou náš prvý rok vo Švajčiarsku. Bol to rok plný dobrodružstiev. Sťahovanie, papierovačky, hľadanie bytu a potom to najväčšie celoživotné dobrodružstvo, keď k nám pribudol Miško.
Viac-menej sme si tu už zvykli, no stále nás dokáže niečo prekvapiť, stále sa plánujeme vrátiť a stále vidíme pre aj proti Švajčiarska. Užívame si krásnu krajinu, ktorá funguje, neznášame byrokraciu a učíme sa úplne inému fungovaniu.
Každá krajina je iná, keď je v nej človek na dovolenke a keď v nej žije. Plno vecí sme o Švajčiarsku netušili, kým sme tu nežili a zistili sme ich až na mieste. A tak sme sa s vami rozhodli podeliť o 10 divov Švajčiarska - vecí, ktoré sme za ten rok objavili a prekvapili nás, lebo sú iné ako to, na čo sme boli zvyknutí a o ktorých ste možno nevedeli ani vy.
Ak by vás niektorá z tém zaujímala viac, dajte nám vedieť, potešíme sa spätnej väzbe a radi nejakej téme venujeme aj samostatný článok, prípadne o nej čo-to naštudujeme. A tiež budeme radi, ak nám dáte vedieť či ste o týchto veciach vedeli, prípadne čo vás prekvapilo najviac.
Odpadky
Áno, mohli by sme písať o tom, že vo Švajčiarsku nenájdete na ulici odpadky, je tu čisto a tak podobne. To všetko je viac-menej pravda. Ale to nebolo to prekvapenie.
Keď sme prišli do nášho bytu, všetko vyzeralo štandardne, pred blokom máme označené kontajnery na triedený odpad aj na ten komunálny. Už predtým ako sme sa sem nasťahovali sme zistili, že okrem toho, že za odpad platíme ročne našej mestskej časti, kupujeme si aj špeciálne sáčky (v niektorých kantónoch sú to nálepky na sáčky). Prídeme do obchodu a pri pokladni si vypýtame balík sáčkov na odpad, pričom cena za 1 kus 35 l sáčku je 1,95 CHF (cena sáčkov či nálepiek sa v každom kantóne líši).
Do týchto sáčkov dávame len komunálny odpad a keďže platíme za sáčky, tak sme sa logicky snažili mať množstvo odpadu čo najnižšie. To sa dá dosiahnuť okrem bezodpadového spôsobu života (kam zatiaľ necielime) napríklad triedením odpadu. Triedený odpad totiž dávate priamo do kontajnerov na triedený odpad. Čím viac odpadkov dokážete vytriediť, tým je to pre vás vo výsledku lacnejšie. A tak sme poctivo triedili (samozrejme nie len kvôli tomu, ale motivácia je to dosť dobrá :D).
Keď sa nám už triedeného odpadu nazbieralo viac, povedali sme si, že ho vezmeme cestou do obchodu a vyhodíme pred blokom do koša. Máme tam kontajnery na papier, sklo, bioodpad a tak nejak sme predpokladali, že aj na všetko ostatné, čo sa u nás bežne triedi, teda napríklad plasty. No po tom ako sme s našou taškou plnou plastov 3x prešli odpadkové koše a kôš na plasty tam nenašli, išli sme ďalej smerom na zastávku s tým, že kontajner uvidíme niekde po ceste. Nevideli sme. A tak sme s divným pocitom nastúpili spolu s našou plastovou taškou do autobusu, lebo sme niekde začuli, že plasty sa vyhadzujú v obchode. Ani v obchode sme však žiaden kôš na plasty okrem tých na PET fľaše od nápojov či fľaše od čistiacich prostriedkov nenašli.
Aby sme to skrátili, pri bloku máme len 3 druhy triedeného odpadu, kôš na plasty tu nie je. O niečo ďalej je pri obchode a jednom parkovisku aj kôš na PETky a kovy/hliník. No ak chceme vyhodiť iné druhy plastov musíme ísť do jedného konkrétneho obchodu, kde berú aj iné druhy plastov ako sú PETky, nikde inde sme takéto koše nenašli a ostatné plasty tak väčšina ľudí hádže do komunálneho odpadu.
TetraPak-y? Tie nosíme priamo do déchèterie (zberný dvor).
A áno, v našej mentalite, ktorá nie je úplne nastavená na dodržiavanie pravidiel len preto, že existujú a sú super, by sme sa mohli opýtať a čo ak hodím do kontajnera obyčajnú tašku s odpadom a nekúpim si tú špeciálnu kantonálnu? Alebo ak to hodím do nejakého koša po ceste a tak podobne? Nemyslite si, že Švajčiari to všetko nechávajú len na úrovni dôvery v dobré úmysly ľudí. V niektorých kantónoch tu existuje niečo ako odpadková kontrola. Čítate dobre.
Majú dovolenie či skôr povinnosť neoznačený sáčok otvoriť a hľadať v ňom niečo, čo by ich mohlo priviesť k človeku, ktorý to vyhodil, ako napríklad obálka s vašim menom a podobne. Ak niečo také nájdu, v poštovej schránke vás bude čakať pokuta okolo 200 CHF. To isté, ak vyhodíte nejaký nadrozmerný odpad, napríklad matrac pred bytovku, môžete si byť takmer istí, že postupným pýtaním sa susedov zistia kto to vyhodil. :D
Tak to len pre zaujímavosť, aby ste si nemysleli, že s odpadkami to predsa funguje všade tak ako u nás. No a posledný detail k tejto téme, pri narodení dieťaťa si na našom miestnom úrade môžete vyzdvihúť 80 sáčkov na odpad zdarma - plienky proste nevytriedite.
Pranie
Ďalšou z bežných vecí, ktoré tu nefungujú tak ako u nás, je pranie. Už pri prehliadkach bytov sme zistili, že v máloktorom z nich je práčka alebo prívod na práčku. Väčšina z bytov má totiž spoločnú práčovňu. Áno, pre nás je to také to sci-fi, ktoré vidíme len v amerických filmoch. Tu je to realita. V bytovke máte spoločnú práčku a sušičku, prípadne aj miesto, kde môžete veci vyvešať. V meste sú aj tie ,,klasické" práčovne z amerických filmov.
Väčšinou to funguje tak, že každý byt má pridelený deň a čas kedy môžete prať (pre nás je to napríklad 5h okno od 7 do 12 v utorok) a k tomu je jedno časové okno v týždni voľné pre všetkých (kto skôr príde, ten perie). Takže áno, periete raz za týždeň, maximálne dva krát. A musíte sa snažiť byť práve v tom čase doma. A áno, môže sa stať, že vaše časové okno je cez pracovný týždeň. Môžete si ho skúsiť s niekym ochotným vymeniť alebo prať v čase, keď môžu prať všetci. V nedeľu, po 22 a pred 7 sa neperie.
Samozrejme, sú byty v ktorých už práčky sú, ale z našej skúsenosti to vôbec nie je štandard, skôr naopak. A čo ak chcete mať v byte práčku, aby ste mohli prať kedy chcete? Ak na ňu máte v byte priestor a realitka, ktorá vám byt prenajíma vám to dovolí, môžete si do bytu nainštalovať práčku. Ale nie sami. Prívody a všetko okolo musí urobiť odborník s razítkom a to vás bude stáť často viac ako práčka samotná a približne toľko ako priemerný mesačný plat na SR/ČR. Nehovoriac o tom, že keď z bytu odchádzate, agentúra od vás môže žiadať, aby ste ho dali do pôvodného stavu. A takmer stále od vás agentúra bude žiadať aj poistenie zodpovednosti za škodu. Tým, že tu práčka v byte nie je štandardom ako u nás, tak toto sú také bežné podmienky.
Pošta
O pošte sme písali už predtým. V tomto blogu by sme chceli spomenúť len pár drobnosti, ktoré nás prekvapili.
Poštu tu doručujú aj v sobotu. Máme zatiaľ pocit, že doručovanie je vcelku spoľalivé a ľudia pošte dosť dôverujú (čo sa odzrkadľuje aj na tom, že sa tu všetko posiela poštou :D). V appke si viete napríklad kúpiť online známku, napíšete zobrazenú kombináciu čísel a písmen na obálku a môžete ju pokojne hodiť do boxu na poštu. Čo nás prekvapilo asi najviac bolo, že keď nám doručujú balíček napríklad z e-shopu, pokojne ho nechajú len tak pred našimi dverami na chodbe alebo aj v hale na prízemí - a samozrejme všetci ho tam nechajú čakať na vás a nikoho ani len nenapadne, že by tam balík mohol nájsť aj iného majiteľa. Alebo že naša schránka má dve časti listovú a pod ňou časť na malé balíčky. Listová časť sa otvára na kľúč, tá na balíčky sa otvorí bez neho.
Twint a eBill
Keď sme prišli, výber banky sme nechali na odporúčaní, ktoré sme dostali, lebo v tom čase sme už nemali energiu na to skúmať rozdiely medzi všetkými bankami, ktoré tu fungujú. Úprimne, ak by sme mali vyberať druhýkrát, vyberali by sme inak, lebo mobilné a internetové bankovníctvo funguje ďaleko horšie ako to, na ktoré sme zvyknutí z SR/ČR a cesta za funkčnou platobou kartou na internete bola des. Čo sa nám však páči je, že v mobilnom bankovníctve si na pár klikov vieme nastaviť aby sa nám automaticky faktúry z poisťovne, elektrární a iných inštitúcií prepojii s bankou a po schválení zaplatili pomocou funkcie eBill - niečo ako inkaso, ale za nás ešte užívateľsky jednoduchšie.
Okrem toho tu funguje aplikácia nazývaná Twint a používa ju tu skoro každý. Jednoducho si ju prepojíte so svojim bankovým účtom a potom viete mobilom platiť na termináli v obchodoch, v mobilných aplikáciách, e-shopoch či parkovacích automatoch načítaním QR kódu, preklikkom na appku alebo zadaním číselného kódu. Môžete tiež poslať peniaze známemu zadaním jeho telefónneho čísla či si rozdeliť platbu s kamarátmi. A ako bonus si tam viete pridať aj vaše vernostné kartičky.
Zdravotné poistenie
Zdravotné poistenie vo Švajčiarsku, narozdiel od toho u nás, nehradí zamestnávateľ (alebo štát), ale platíme si ho sami. V prípade, že tu nepracujete, tak si musíte platiť aj úrazové poistenie, ak tu pracujete, hradí ho zamestnávateľ. Momentálne teda platíme poistenie za nás dvoch aj za Miška. Cena za poistenie sa líši nielen podľa poisťovne, vášho veku, zdravotného stavu, ale napríklad aj podľa kantónu v ktorom bývate. Poistenie sa delí na základné, ktoré je povinné a následne si môžete zvoliť rôzne pripoistenia. Ďalším veľkým rozdielom je, že sa na zdravotnej starostlivosti finančne spolupodieľate. To znamená v skratke to, že na začiatku si zvolíte frančízu (sumu akou ste ochotní sa za daný rok spolupodieľať na zdravotnej starostlivosti), podľa toho sa vám samozrejme mení aj vaša mesačná platba (čím nižšia frančíza, tým vyššia mesačná platba), minimálna frančíza je u dospelých 300 CHF a u detí 0 CHF. Následne vám/poisťovni príde po každej návšteve faktúra od lekára a ak ste ešte nedosiahli svoju frančízu, platíte faktúru vy. Ak ste ju dosiahli, platíte 10% z ceny vyšetrenia, zákroku či predpísaných liekov. Výhodou je, že vždy viete za čo a koľko platíte. Premyslíte si, či k lekárovi pôjdete a tak by sme si mysleli, že ubudne nezmyselných návštev lekárov. Na druhej strane možno niekedy lekára nevyhľadáte ani vtedy, keď by ste mali, lebo nechcete či nemôžete platiť. Do frančízy sa nezapočítava napríklad zubár, toho hradíte zvlášť. Ale napríklad od 12 týždňa tehotenstva do 8 týždňov po pôrode je všetka lekárska starostlivosť hradená poisťovňou/štátom.
Lekárska starostlivosť a nemocnice
Porovnávať zdravotnú starostlivosť u nás a vo Švajčiarsku si netrúfame. Jednak nemáme toľko skúseností a druhak to určite tak ako všade závisí od ľudí, ktorých stretnete. No radi by sme spomenuli pár rozdielov, ktoré sme si všimli.
Pri klasickej návšteve lekára v ambulancii sme vždy objednaní na nejaký čas. Áno, stane sa, že v čakárni čakáme o niečo dlhšie, ale je to v radoch minút. Niečo ako čakanie v ambuancii od rána tu neexistuje. Ak sme mali akútny problém, zavolali sme do ambulancie a oni nám dali čas v ktorý máme v ten deň prísť. V čakárni teda čakáme len so zopár ľuďmi, ktorí čakajú k iným lekárom alebo sme tam kľudne aj sami. A potom si po vás príde lekár, často v bežnom oblečení s prehodeným plášťom, predstaví sa vám, usmeje sa a zavedie vás do ambulancie. Skoro ako u nás.
S nemocničnou starostlivosťou máme skúsenosť len jednu a to z Julkinho pôrodu. Ak by to niekoho zaujímalo, tak to môžeme spísať do samostatného článku. Ale v skratke prísup personálu bol príjemný, jedlo si vyberáte a je fakt dobré a nemocnica bola pekná. :D
Materská a jasle
Školský systém je vo Švajčiarsku iný, ale o tom toho vieme zatiaľ málo. Čo ale vieme a prekvapilo nás je, že ak tu žena pracuje, tak materská trvá 3-4 mesiace, podľa kantónu/zamestnávateľa. Potom idú 4 mesačné deti do jaslí alebo tu fungujú takzvané Maman de jour/Tagesmutter/Mama na deň, ktoré sa starajú o skupinku detí. Ak chcete miesto pre vaše dieťa v jasliach, musíte oň požiadať ideálne dlhší čas dopredu, vraj kľudne aj pred narodením dieťaťa, ale to sa bude líšiť v mestách, na dedinách a v rôznych kantónoch. Jasle či Mamu na deň platíte a nie je to lacná záležitosť, povedzme, že jasle vás budú stáť v priemere 100 CHF na deň. Samozrejme, môžete ostať s dieťaťom doma, ale nebudete dostávať žiadnu finančnú podporu ani vám nebudú držať miesto v práci.
Povinná školská dochádzka je následne od 4 rokov dieťaťa, od vtedy už za škôlku a školu platí štát. A deti v škole dostávajú známky od 1 do 6, pričom 6 je najlepšia.
Tento systém vplýva aj na to, že žien tu doma s deťmi ostáva dosť veľa. Často sa im totiž pri poplatkoch za jasle (aj keď sa do nejakej miery odvíjajú od platu) neoplatí pracovať. Neskôr, keď sú deti už školopovinné, tak chodia na obedy domov alebo im musíte zaplatiť družinu s obedom. Na druhej strane, keďže je systém nastavený tak ako je, zamestnávatelia veľmi často ponúkajú aj čiastočné úväzky a tak ženy veľakrát pracujú napríklad na 60%. Celkovo tu, podľa štúdie pwc, na plný úväzok pracuje len 56% žien (oproti tomu 89% mužov), ale nejaký pracovný úväzok tu má 80% žien.
Drogéria
Keď uvidíte niekedy Julku v Česku alebo na Slovensku len tak sa bezcielne s úsmevom prechádzať po dm-ke, tak to je preto, že vo Švajčiarsku nie je. A nie, nemyslíme len konkrétne dm-ku, akékoľvek drogéria. Áno, počujete dobre. Všetok drogéristický tovar sa predáva v supermarketoch, prípadne lekárňach. Vo veľkých reťazcoch je pomerne dobrý výber (rozumej zopár regálov), ale je to podobné ako u nás povedzme v Bille/Albertovi/malom Tescu - neporovnateľné s drogériou. Nehovoriac o tom, že ceny bežných prípravkov sú tu často aj dva krát vyššie ako napríklad v susednom Nemecku.
Pitná voda
Vo Švajčiarsku, podobne ako u nás, tečie doma z kohútikov pitná voda. No pitnú vodu nájdete aj na mnohých iných miestach. Všetka voda vo fontánkach a kohútikoch, ktorých je tu dosť, či už po ceste cez mestá alebo turistické miesta je pitná. Platí tu pravidlo, že ak na fontánke či kohútiku nie je napísané, že voda nie je pitná, tak pitná je. To je niečo, čo na túrach alebo prechádzkach veľmi oceňujeme. :)
Potraviny
Nakoniec sme si nechali také mini-prekvapenia s ktorými sme sa tu stretli v obchodoch s potravinami. Napríklad vajíčka tu nenájdete v chladničke, ale klasicky v regáloch. Ale čo v chladničke nájsť v pohode môžete je konské mäso. Polohrubú alebo hrubú múku tu nestretnete. Tvaroh (hlavne ten hrudkovitý) budete hľadať len horko-ťažko, ale asi ho nájdete a kyslá smotana či kapusta je tu cenovo omnoho luxusnejší tovar ako u nás. No a všetko nakúpite cez pracovný týždeň maximálne do 19 a v sobotu do 17 a v nedeľu už nenakúpite.
Tak to by bolo našich 10 divov Švajčiarska, bolo to o niečo dlhšie ako zvyčajne, ale snáď vás to aspoň trochu bavilo a rozšírilo obzory. :)